Zkoumáme

Blog
I my jsme si hráli "Na smůlu"

Inspirace od slovenských kamarádů.

Slovenští kamarádi si hráli "Na smolu" a nám se hra velmi líbila.
Ve Velké encyklopedii her - Hry ve městě a na návsi od Miloše Zapletala jsem našla ve hrách s tradičním dialogem hru nazvanou "Čert kupuje smůlu", kde je hra popsána i s celou její historií. Na Slovensku hrávali tuto hru pouze chlapci, na moravském Slovácku ji hrávala i děvčata a řada dětí v této variantě hry seděla za sebou atd.
My jsme si slovenský dialog počeštili a hru s chutí zahráli.
Nejdříve jsme si ale o smůle či smole pěkně popovídali.
 

Popis hry:

Hra: Na smůlu/smolu

Kupec: "Smolaři, smolaři, za kolik smůlu dáš?"
Smolař: "Za tři sta tolarů."
Kupec: "A kolik slevíš?"
Smolař: "Ani pět krejcarů."
Kupec: (hodí rukou) "Joj, to je drahé!" (Odchází)
Smolař: (za ním volá) "Kupče, kupče, vrať se!"

Kupec: "Smolaři, smolaři, za kolik smůlu dáš?"
Smolař: "Za sto tolarů."
Kupec: " A kolik slevíš?"
Smolař: "Ani pět krejcarů."
Kupec: (hodí rukou) "Joj, i to je drahé!" (Odchází)
Smolař: (za ním volá) "Kupče, kupče, vrať se!"

Kupec: " Smolaři, smolaři, za kolik smůlu dáš?"
Smolař: "Za groš."
Kupec: (hodí rukou) "Ojoj, to je drahé!" (Odchází)
Smolař: (rychle za ním volá) "Za veš, kupče, za veš!"

To je už dost levné, kupec jde ze stromu smůlu odlepovat. Chytí dítě, které je na konci řady, obejme ho kolem zad a začne ho táhnout. Které dítě "odlepí", to mu pomáhá "odlepovat" ostatní.

... citujeme z Wikepedie, co nám píše o smůle :)

Pryskyřice (lidově smola, smůla) je výměšek, který produkuje řada rostlin, zejména jehličnatých stromů a obsahující zejména uhlovodíky. Používá se např. pro výrobu laků, lepidel nebo kadidla a parfémů. Zkamenělá pryskyřice se označuje jako jantar. Jako pryskyřice se také označují syntetické výrobky podobných vlastností.
Pryskyřici obsahují i jehlice stromů; některé druhy ji dokonce přímo z jehlic vylučují (borovice osinatá). Kromě výše zmíněných přírodních pryskyřic existuje také celá řada pryskyřic syntetických.
Pryskyřice teče ve dřevní hmotě pryskyřičnými kanálky a přirozeně chrání stromy při poranění kůry či dřeva a také proti parazitickému hmyzu, například kůrovci. Vnikne-li hmyz pod kůru, začne v poškozeném místě téci míza, pryskyřice hmyz přilepí a zalepí jeho dýchací otvory. Zdravé stromy jsou tak schopny bránit se napadení kůrovcem. Naopak stromy oslabené nebo nemocné produkují pryskyřice málo a kůrovcům podléhají.
Použití:
Díky své vysoké hořlavosti se pryskyřice dříve používala pro výrobu pochodní. Tvrdé pryskyřice jako např. kopál se dnes používají pro výrobu laků a lepidel. Naproti tomu měkčí pryskyřice obsahující esenciální oleje se využívají při výrobě léčiv a kadidla.Slouží také k napouštění dielektrik, čímž dochází ke zlepšení jejich mechanických a elektrických vlastností při využití např. v kondenzátorech, v izolacích vodičů apod.
Zahřátím čerstvé pryskyřice vzniká kalafuna, jež se používá pro přípravu smyčců smyčcových nástrojů a při pájení.

... a takhle jsme si hru užívali!

sd_smula01.jpg sd_smula02.jpg sd_smula03.jpg sd_smula04.jpg sd_smula05.jpg sd_smula06.jpg sd_smula07.jpg sd_smula08.jpg sd_smula09.jpg sd_smula10.jpg sd_smula11.jpg sd_smula12.jpg sd_smula13.jpg sd_smula14.jpg sd_smula15.jpg sd_smula16.jpg sd_smula17.jpg sd_smula18.jpg sd_smula19.jpg sd_smula20.jpg sd_smula21.jpg sd_smula22.jpg sd_smula23.jpg sd_smula24.jpg sd_smula25.jpg sd_smula26.jpg sd_smula27.jpg sd_smula28.jpg sd_smula29.jpg sd_smula30.jpg sd_smula31.jpg sd_smula32.jpg sd_smula33.jpg sd_smula34.jpg sd_smula35.jpg sd_smula36.jpg sd_smula37.jpg sd_smula38.jpg sd_smula39.jpg sd_smula40.jpg sd_smula41.jpg sd_smula42.jpg sd_smula43.jpg sd_smula44.jpg sd_smula45.jpg sd_smula46.jpg sd_smula47.jpg sd_smula48.jpg
Zahrajme sa "Na smolu"

Prírodná živica (nárečovo aj smola) je produkt niektorých rastlín. Má podobu horľavej, obyčajne hnedastej alebo žltastej, tuhej alebo polotuhej látky. Najznámejšia je živica ihličnatých stromov. V minulosti sa získavala narezaním kôry borovice. Ku stromu sa pripevnil sklenený téglik a smola sa do neho nechala odkvapkávať. Z nádobky sa potom vyškriabala a uložila do sudov. Používala sa ako prísada do strelného prachu, na utesňovanie sudov, v chemickom a kozmetickom priemysle napr. na výrobu lakov, lepidiel, kadidla a parfumov...
Charakteristickou črtou smoly je to, že sa veľmi lepí. A práve táto jej vlastnosť je základom hry „Na smolu“. Pravidlá sú jednoduché. Stačí si vybrať kupca a smoliara, ostatné deti budú smola.
Smoliar sa chytí štíhleho kmeňa stromu a za ním sa nastavajú do radu deti (smola). Pevne sa pochytajú okolo pása. Príde kupec a začne sa jednať:

 

Kupec: „Smoliar, smoliar, za čo tú smolu máš?“
Smoliar: „Za tristo toliarov.“
Kupec: „A koľko z nej spustíš?“
Smoliar: „Ani päť grajciarov.“
Kupec: (hodí rukou) „Jój, to je drahé!“ ( odchádza)
Smoliar: (za ním volá) „Kupec, kupec, vráť sa!“

Kupec: „Smoliar, smoliar, za čo tú smolu dáš?“
Smoliar: „Za sto toliarov.“
Kupec: „A koľko z nej spustíš?“
Smoliar: „Ani päť grajciarov.“
Kupec: (hodí rukou) „Jój, i to je drahé!“ ( odchádza)
Smoliar: (za ním volá) „Kupec, kupec, vráť sa!“

Kupec: „Smoliar, smoliar, za čo tú smolu dáš?“
Smoliar: „Za groš.“
Kupec: (hodí rukou) „Ojój, to je drahé!“ ( odchádza)
Smoliar: (chytro za ním volá) „Za voš, kupec, za voš!“

To je už dosť lacné, kupec ide zo stromu smolu odliepať. Chytí dieťa, ktoré je na konci radu, objíme ho okolo drieku a začne ho ťahať. Ktoré dieťa „odlepí“, to mu pomáha „odliepať“ ostatných.
 

 

 

Objím svoj strom

Viete, ako vyzerajú platany? Na internetových stránkach sme si pozorne poprezerali fotografie týchto stromov a musíme uznať, že sú naozaj veľmi neobyčajné. Ich kôra je striedavo tvorená žltými, zelenými, šedými a hnedými škvrnami. Svojou kresbou pripomína srsť nejakej americkej šelmy alebo vojenské oblečenie, vďaka ktorému je vojak v lese takmer neviditeľný. Dozvedeli sme sa, že tri takéto platany rastú aj v neďalekom klobušickom parku. A keďže nám zvedavosť nedovolila, aby sme si takúto vzácnosť nechali ujsť, vyrazili sme za nimi.
Neboli sme si istí, či ich medzi ostatnými stromami rozoznáme. Naše obavy sa však ukázali ako zbytočné. Už zďaleka sme videli, ako sa pyšne vynímajú uprostred parku. Hoci ešte neboli olistené, nebolo možné si ich pomýliť. Navyše na ne upozorňovala aj tabuľka s nápisom ZÁKONOM CHRÁNENÉ. Z nej sme sa dozvedeli i to, že tieto stromy dorastajú do výšky 40 metrov a dožívajú sa až 600 rokov. Tie, pod ktorými sme stáli boli však ešte len takí "dorastenci", lebo mali iba po 200 rokov.

 

 

Mnohí ľudia veria, že takéto majestátne a urastené stromy sú zdrojom energie, ktorú dokážu preniesť aj na človeka. Treba však pri tom dodržiavať niekoľko základných zásad:

  • stromy vraj dokážu odovzdať človeku najviac svojej liečebnej sily  v období kvitnutia v čase od 14.00 -17.00 hod.
  • načerpať liečivú silu stromov môže však len ten, kto prechováva lásku a úctu k prírode a ku všetkému, čo je v nej živé i neživé
  • najskôr si musíme sadnúť ku koreňom stromu a chrbtom sa oprieť o jeho kmeň, uvoľnene dýchať a hľadieť hore do koruny stromu
  • potom sa postavíme a objímeme strom tak, aby sme sa oň  opierali čo najväčšou plochou svojho tela
  •  predstavíme si, že jeho magnetická liečebná moc a sila prúdi od jeho koreňov pod povrchom kôry až k našim rukám a my ju do seba nasávame
  • v duchu ho požiadame o nadobudnutie takého zdravia a sily, aké ma on 

Neodolali sme a vyskúšali sme si to.

 

 

 

Cesta naspäť nám ubehla ako voda napriek tomu, že teplota vzduchu sa vyšplhala na 26°C. Zrejme nám klobušické platany predsa len nejakú tú životodarnú energiu odovzdali.

Ako dýchajú stromy?

Dýchanie je nevyhnutnou podmienkou života nielen človeka, ale aj rastlín. Dýchanie vyžaduje prítomnosť kyslíka. Kým človek ho prijíma nosovou alebo ústnou dutinou, do rastliny sa dostáva celým povrchom tela  - cez tzv. prieduchy. Ako taký prieduch vyzerá, sme sa dozvedeli pomocou jednoduchého pokusu:

 
Pomôcky:
list rastliny (použili sme rôzne druhy listov izbových rastlín), priehľadná lepiaca páska, mikroskop, podložné sklá, nožnice, bezfarebný lak na nechty
 
Pracovný postup :
  1. Spodnú časť listu (asi 1cm²) sme natreli bezfarebným lakom na nechty.
  2. Po zaschnutí laku sme prelepili túto plochu strednou časťou lepiacej pásky tak, aby jej konce ostali voľné.
  3. Voľnými koncami pásky sme opatrne stiahli vrstvu laku.
  4. Lepiacu pásku sme prilepili na podložné sklo tak, aby vrstva s lakom ostala vystretá.
  5. Získaný preparát sme dali pod mikroskop.
  6. Urobili sme nákres.
 

   

   

   

 
Aj keď sme nič podobné doteraz nerobili, s výsledkom nášho bádania sme boli nadmieru spokojní. Mnohé zo získaných preparátov boli veľmi podobné tým, ktorých fotografie sme našli na internetových stránkach.

 

   

 
Kde čo rastie

Náplňou vlastivedného učiva v 2. ročníku je spoznávanie Ilavy a jej najbližšieho okolia. Aby sme však spoznali naše mesto naozaj dobre, rozhodli sme sa, že ho budeme spoznávať pekne po poriadku. Od toho, čo poznáme najlepšie, až po to úplne neznáme. Začali sme teda od našej triedy a postupne prešli na školu a celý školský areál. Urobili sme si jeho náčrt a spoločne doň zakreslili a pomenovali všetky budovy, ktoré sa v ňom nachádzajú. Po dokreslení chodníkov a ciest nám krásne vystúpili trávnaté plochy, na ktorých sa nachádzajú stromy.

 
 
 
Potom sme sa vybrali na vychádzku zistiť presnú polohu jednotlivých stromov a ich vzdialenosť od objektov zakreslených na našich plánikoch. Aby sme si to trošku uľahčili, použili sme pri ich určovaní atlas rastlín. Všetky listnaté stromy sme zakresľovali pomocou kruhov, ihličnaté zas pomocou trojuholníkov. Do každého z geometrických tvarov sme napísali začiatočné písmeno z názvu každého stromu. Nakoľko areál školy je pomerne veľký, tvorba kompletného plániku nám trvala 2 vyučovacie hodiny.
 
 
 
 
 
 
Vyplnené plániky nám potom poslúžili ako predloha pre vytvorenie zmenšeného modelu našej školy.
 
 
 

Okrem baliaceho papiera sme použili aj  krabice od topánok ( na budovy) a nazbieraný prírodný materiál – listy a kamene (na stromy).  Stačilo dať opadané lístie v malých kytičkách usušiť a pomocou plastelíny pripevniť na okruhliaky, ktoré sme nazbierali popri Váhu. Takto jednoducho nám vznikli veľmi pekné listnaté stromy.
 
 
 
 
 
 
S výsledkom sme boli nadmieru spokojní. Keď sa totiž postavíte nad dokončený model areálu školy a upažíte ruky, máte pocit akoby ste sedeli v lietadle a pozerali sa z výšky na našu školu. Kto neverí, nech si to príde vyskúšať.
 
 
 
Showing 5 results.