Hledáme

Blog
Blogs »
Nevítaní návštevníci

Na stromoch sa často vyskytujú rôzne cudzopasné rastliny. Ktoré sú to a do akej miery škodia stromom, sme sa dozvedeli na informatickej výchove. Učili sme sa pracovať s programom Internet Explorer a vyhľadávať informácie podľa kľúčového slova. Tu sú otázky, na ktoré sme hľadali odpovede:

 

Drevokazné huby

1.      Ako vyzerajú?

2.      Sú pre strom nebezpečné?

3.      Rastú len na chorých stromoch?

4.      Rastú aj na koreňoch stromov?

5.      Dajú sa jesť?

6.      Ako sa volajú najznámejšie z nich?

 

1.      Plodnice sú za čerstva pružné a mäkko mäsité, za sucha chrupkovité a tvrdé.

 

   

   

   

 

2.      Drevokazné huby patria medzi nebezpečných a miestami veľmi rozšírených škodcov lesných drevín.

3.      Rastú na odumretých, chorých i zdravých stromoch.

4.      Nájdeme ich na koreňoch, pňoch alebo kmeňoch v ľubovoľnej výške.

5.      Mnohé z nich sú jedlé a dajú sa z nich vytvoriť priam labužnícke delikatesy. Od dôb dávno minulých až po súčasnosť patrili a stále patria medzi významné zberové plodiny. Možno ich jesť za čerstva tepelne upravené, zavárať, sušiť a mraziť.

6.      Najznámejšie a najčastejšie zbierané drevokazné huby sú: uchovec bazový, podpňovka obyčajná, hliva ustricovitá, sírovec obyčajný, pečeňovec dubový, trúdnik šupinatý, plamienka zamatovohlúbiková.

 

Imelo biele      

                                            

1.      Ako vyzerá?

2.      Je pre strom nebezpečné?

3.      Na akých stromoch rastie?

4.      Ako sa imelo rozmnožuje?

5.      Dá sa jesť?

6.      Prečo je symbolom Vianoc?

 

1.     Pomocou prísavných koreňov vrastá do drevného pletiva hostiteľskej rastliny a parazituje na nej. Na hostiteľskom strome vyrastá v guľovitom tvare. Vždyzelené listy sú kožovité, žltozelenej farby. Biely, sklovitý, vnútri slizovitý a lepkavý plod je pabobuľa.

 

   

   

 

 

2.      I keď je to rastlina cudzopasiaca na stromoch, hostiteľské stromy nepoškodzuje.

3.      Niektoré typy imela parazitujú na listnatých stromoch (topoľ, vŕba, lipa, javor, jabloň), iné na ihličnatých stromoch (borovica, smrek, jedľa).

4.      Semená prejdú tráviacim traktom vtákov a rozširujú sa ich trusom.

5.      Imelo, teda listy a konáriky, nie sú vôbec jedovaté, no plody požité vnútorne sú otravné. Pri jeho užívaní sa treba poradiť s lekárom. V medicíne a ľudovom liečiteľstve sa využíva najmä pri srdcovo – cievnych ťažkostiach na znižovanie vysokého krvného tlaku, tlmí niektoré bolesti hlavy, zastavuje krvácanie, pomáha pri liečbe niektorých prejavov sennej nádchy.

6.      Keltské kmene pokladali imelo za rastlinu ochraňujúcu pred démonmi. Odtiaľ pochádza tradícia vianočných a novoročných konárikov imela, ktoré vraj prinášajú do domu šťastie. Manželské dvojice i zaľúbené páriky si pod vianočným imelom dávajú pusu  ako znak vernej lásky a pevnosti svojho partnerského zväzku.
Ak si teda imelo zavesíme do nášho vianočného domova, neoľutujeme - prinesie nám pevnosť v láske a tým aj šťastie a spokojnosť.

 


  • Comments
Vyčerpávající.
My si dnes povídali o jmelí a ukazovali jsme si jej...

Posted on 03/12/12 20:04.

Top Top