Hledáme

Blog
Obrázková nápoveda k detektívnej úlohe z ČR

Stromy poznania

Aj keď HLÁSKOVÝ STROM asi ťažko nájdete v nejakej náučnej literatúre, naše deti ho poznajú veľmi dobre. Vedia, že má tri hlavné konáre ( SAMOHLÁSKY, SPOLUHLÁSKY, DVOJHLÁSKY), ktoré sa ešte rozvetvujú na niekoľko menších ( DLHÉ a KRÁTKE, TVRDÉ, MÄKKÉ a OBOJAKÉ). Pracujú s ním takmer na každej hodine slovenského jazyka. Na jednotlivé konáre umiestňujú listy s písmenami podľa toho, do ktorej skupiny patria. O tom, že im to nerobí žiadne problémy, sa môžete presvedčiť na nasledujúcich fotografiách:

 

   

   

 

Rovnako pohotovo dokážu deti pracovať aj samostatne, kedy už hlásky netriedia,  ale  vymenúvajú a vpisujú na správne miesta.

 

   

 

Ani  hodina matematiky nie je o nič ukrátená. Pomocou ČÍSELNÉHO STROMU si zas opakujeme sčítanie a odčítanie do 20. Aj keď si ešte sem  –  tam pomôžeme  pri počítaní prstami, dokážeme sa prepracovať  pomerne rýchlo k správnym výsledkom. Aby to bolo trošku pestrejšie a napínavejšie, usporiadali sme súťaž O najrýchlejšieho počtára. Mohol ním byť len ten, kto pracoval nielen rýchlo, ale aj správne. Víťazov sme mali hneď dvoch, Rebeku a Vlaďku, ktoré sa  dopracovali k správnym výsledkom za rovnaký čas - 1 minútu a 44 sekúnd. Veľmi dobre sa viedlo aj tým, ktorí sa riadili heslom "dvakrát meraj a raz strihaj". Neboli síce najrýchlejší, ale ich príklady boli vypočítané bez jedinej chybičky. Preto si právom zaslúžili nielen označenie Super počtár, ale aj krásnu drevenú medailu.

 

   

   

 

Ak by si chceli urobiť aj vaši druháci súťaž v počítaní, nevyplnené "stromy poznania" sú vo fotogalérii.

Nevítaní návštevníci

Na stromoch sa často vyskytujú rôzne cudzopasné rastliny. Ktoré sú to a do akej miery škodia stromom, sme sa dozvedeli na informatickej výchove. Učili sme sa pracovať s programom Internet Explorer a vyhľadávať informácie podľa kľúčového slova. Tu sú otázky, na ktoré sme hľadali odpovede:

 

Drevokazné huby

1.      Ako vyzerajú?

2.      Sú pre strom nebezpečné?

3.      Rastú len na chorých stromoch?

4.      Rastú aj na koreňoch stromov?

5.      Dajú sa jesť?

6.      Ako sa volajú najznámejšie z nich?

 

1.      Plodnice sú za čerstva pružné a mäkko mäsité, za sucha chrupkovité a tvrdé.

 

   

   

   

 

2.      Drevokazné huby patria medzi nebezpečných a miestami veľmi rozšírených škodcov lesných drevín.

3.      Rastú na odumretých, chorých i zdravých stromoch.

4.      Nájdeme ich na koreňoch, pňoch alebo kmeňoch v ľubovoľnej výške.

5.      Mnohé z nich sú jedlé a dajú sa z nich vytvoriť priam labužnícke delikatesy. Od dôb dávno minulých až po súčasnosť patrili a stále patria medzi významné zberové plodiny. Možno ich jesť za čerstva tepelne upravené, zavárať, sušiť a mraziť.

6.      Najznámejšie a najčastejšie zbierané drevokazné huby sú: uchovec bazový, podpňovka obyčajná, hliva ustricovitá, sírovec obyčajný, pečeňovec dubový, trúdnik šupinatý, plamienka zamatovohlúbiková.

 

Imelo biele      

                                            

1.      Ako vyzerá?

2.      Je pre strom nebezpečné?

3.      Na akých stromoch rastie?

4.      Ako sa imelo rozmnožuje?

5.      Dá sa jesť?

6.      Prečo je symbolom Vianoc?

 

1.     Pomocou prísavných koreňov vrastá do drevného pletiva hostiteľskej rastliny a parazituje na nej. Na hostiteľskom strome vyrastá v guľovitom tvare. Vždyzelené listy sú kožovité, žltozelenej farby. Biely, sklovitý, vnútri slizovitý a lepkavý plod je pabobuľa.

 

   

   

 

 

2.      I keď je to rastlina cudzopasiaca na stromoch, hostiteľské stromy nepoškodzuje.

3.      Niektoré typy imela parazitujú na listnatých stromoch (topoľ, vŕba, lipa, javor, jabloň), iné na ihličnatých stromoch (borovica, smrek, jedľa).

4.      Semená prejdú tráviacim traktom vtákov a rozširujú sa ich trusom.

5.      Imelo, teda listy a konáriky, nie sú vôbec jedovaté, no plody požité vnútorne sú otravné. Pri jeho užívaní sa treba poradiť s lekárom. V medicíne a ľudovom liečiteľstve sa využíva najmä pri srdcovo – cievnych ťažkostiach na znižovanie vysokého krvného tlaku, tlmí niektoré bolesti hlavy, zastavuje krvácanie, pomáha pri liečbe niektorých prejavov sennej nádchy.

6.      Keltské kmene pokladali imelo za rastlinu ochraňujúcu pred démonmi. Odtiaľ pochádza tradícia vianočných a novoročných konárikov imela, ktoré vraj prinášajú do domu šťastie. Manželské dvojice i zaľúbené páriky si pod vianočným imelom dávajú pusu  ako znak vernej lásky a pevnosti svojho partnerského zväzku.
Ak si teda imelo zavesíme do nášho vianočného domova, neoľutujeme - prinesie nám pevnosť v láske a tým aj šťastie a spokojnosť.

 

Královna mezi dětmi

Stále hledáme ve Stráži lesní královnu.

Dnes jednu potkali prvňáci.

Ako chrániť stromy

Viete koľko kilogramov starého papiera zachráni jeden veľký strom? Na internetových stránkach sme zistili, že je to približne 125 kg papiera. Našej triede sa v tohtoročnom zbere papiera podarilo spoločnými silami nazbierať až 1322 kg. Vďaka nám teda nezahynie takmer 11  urastených stromov. Na to, že nás je v triede len 18 je to skvelý výkon, nemyslíte?

 

 

 

 

 

Okrem toho sa aktívne zapájame aj do zberu TETRAPAKOV – viacvrstvových obalov z mlieka a džúsov. Zmes papiera a hliníkovej fólie vytvára problém, ktorý sa dodnes nepodarilo jednoznačne vyriešiť: nehodí sa ako druhotná surovina ani pre papierenský priemysel, ani pre spracovanie kovového odpadu. Riešenie navrhla firma KURUC Company, s r.o. so sídlom v Šuranoch. Ako jediná v Európe ponúkla okrem spaľovania aj iný, výhodnejší variant - výrobu veľkorozmerných dosiek využiteľných v stavebníctve. Dajú sa píliť, vŕtať bežnými stolárskymi nástrojmi, možno z nich robiť bytové priečky, nábytok. Ľahko sa s nimi manipuluje, sú pevné, pružné, nelámu sa a majú porovnateľné tepelno-izolačné vlastnosti ako drevo, sadrokartón či drevotrieska. Všetkyvýrobky sú pritom biologicky rozložiteľné, prípadne opätovne recyklovateľné.

K významným aktivitám tejto firmy patrí aj školský zber viacvrstvových nápojových obalov, do ktorého s a od roku 2008 zapája aj naša škola. Dôležitejšie ako vyzbierané množstvo je však forma, akou žiaci dokážu do zberu zapojiť svoje okolie (priateľov, susedov, rodinných príslušníkov). Niektorým jednotlivcom sa takto podarilo počas jedného školského roku odovzdať takmer 2000 viacvrstvových obalov!

Vďaka tomu, že tieto obaly nezahadzujeme do komunálneho odpadu prispievame k tomu, aby sa znižovalo množstvo odpadu z domácností a tým aj chránilo životné prostredie.

 

 

 

 

 


Takhle vypadá naše královna

Základ tvoří větvičky jehličnatých stromů, hlavně borovice, která roste hojně v našich lesích. Vždyť podle borových lesů se jmenují i okolní obce: Bor, Borek a zaniklý Boreček.
 

Ako vyzerá kráľovná lesa?

Aj keď kráľovnú lesa nikto z nás naživo nevidel, vieme, že bude určite hýriť všetkými farbami. Keďže vládne všetkým lesným zvieratám, rastlinám, krom i stromom, určite bude aj veľmi mocná. Ak chcete vedieť, ako si ju predstavujeme my, skúste si ju zhotoviť, príp. nakresliť podľa nášho popisu:

- jej pramene vlasov majú jesenné farby

- ofinu má z ihličia čiernej borovice

- čelenku má z lieskovcov

- korunku z lipového listu a štyroch malých smrekových konárikov

- vo vlasoch má povplietané brezové listy (vpravo) a dubové listy (vľavo)

- oči má z gaštanov

- obočie z plodu javora - krídlatej nažky

- nos je z malého kúsku kôry

- líca tvoria dva chumáčiky machu

- ústa má z plodov hlohu

- každú náušnicu tvorí škupina z orecha vlašského a samčia jahňada liesky (to je to, čo zostalo na lieske aj po opadnutí listov - našli sme si odborné pomenovanie)

- na krku má dva náhrdelníky: prvý je z plodov ruže šípovej a druhý z borovicových šišiek

Aby sa čo najviac podobala na našu kráľovnú, ktorú sme si zhotovili z nazbieraných prírodnín, môžete dokresľovať do rovnakej šablóny ako my (má rozmer 0,8 x 1,0m). Nevadí, ak si ju zmenšíte či pozmeníte. Potom by sme sa mohli skúsiť spojiť prostredníctvom SKYPU a porovnať si navzájom naše výtvory. Čo vy na to?

 

Soutěž o nejhezčí zadní stranu stromového pexesa

Dnes jsme zapojili do soutěže "O nejhezčí zadní stranu stromového pexesa", jen jsme kreslili na čtverce papíru 10,5 cm x 10,5 cm.

Ale stále čekáme na další návrhy. Z této nabídky se dětem nejvíce líbil obrázek, který je zde čtvrtý v pořadí návrhů, tzn. 5. foto.

 

 

Zde článek na školním webu.

 

Aha, čo sme našli!

Odlievanie sadrových stôp deti natoľko inšpirovalo, že využili slnečný víkend na bádateľské vychádzky. Vyrazili spolu s rodičmi do ilavských hôr a liali sadru snáď do každej stopy, na ktorú po ceste narazili. Doniesli ich naozaj neúrekom, ale najvzácnejšiu priniesol Maťko. Spolu s tatinom, ktorý je poľovníkom, natrafili necelých 300 metrov od rodinných domov na stopu medveďa. Pred mesiacom sme na tom mieste mali jednu z bádateľských výprav. Dohodli sme sa, že kým sa macko neuloží k zimnému spánku ( začiatok decembra), obmedzíme naše bádanie len na územie mestského parku a školského dvora. Z bezpečnostných dôvodov. Ale aj tak sme boli stopou nadšení. Uznajte samy, že to sa len tak nevidí:

 

Je to tak?

Ve článku Hledáme dvojice, jste se mohli dočíst, jaký úkol pro nás vymysleli naši slovenští kamarádi.
Dnes jsme zkusili úkol splnit. Vytiskli jsme si kartičky listů a plodů či květů stromů a snažili se najít dvojice karet, které k sobě patří.

Posuďte, zda-li máme úkol splněný dobře nebo jsme se někde spletli? Dvojice, které jsme nepoznali na první pohled, jsme určovali podle knih a encyklopedií. A teď si počkáme na zhodnocení našeho úkolu...

Takhle jsme pracovali:

A takhle to dopadlo:

Už sme našli!

Výsledkom našej prieskumnej výpravy na poslednom krúžku bolo niekoľko sadrových odliatkov zvieracích stôp. Práca so sadrou nás veľmi bavila, i keď nás v závere trošku rozladilo zistenie, že väčšina odliatkov bola rozdrvená kolesami traktorov. Keďže nám vplyvom vlhkého vzduchu a sychravejšieho počasia sadra veľmi pomaly tuhla, nechali sme ju schnúť do ďalšieho dňa. Všetky stopy sme označili, aby sme ich už zďaleka videli a nezabudli ich zobrať. Z veľkého traktora zrejme naše značenie nebolo dosť zreteľné, lebo z pôvodného počtu 40 sa nám zachovalo len 13 stôp. Nemáme to však traktoristom za zlé. Nemohli tušiť, čo naše značky znamenajú a že sa na toto miesto ešte vrátime.
Našťastie zopár vzoriek "prežilo", a tak sme sa mohli pustiť do zisťovania, komu patria.

 

 

 

 

 

 

 

 

Najskôr sme si na pomoc zobrali najznámejší internetový vyhľadávač - GOOGLE. Ten nás zaplavil množstvom informácií, v ktorých sme sa snažili zorientovať. Niektoré obrázky, ktoré sa na naše odliatky podobali, sme si radšej uložili do svojich priečinkov, aby sme ich mohli navzájom porovnať. Postup bol veľmi jednoduchý:
- zadať do vyhľadávača údaj, ktorý sme hľadali (napr. stopy jeleňa)
- vybrať fotografiu, ktorá sa najviac podobala na náš odliatok
- kliknúť na ňu pravým tlačítkom
- označiť na záložke údaj ULOŽIŤ OBRÁZOK AKO
- vybrať si priečinok, do ktorého chcem obrázok uložiť (ten už máme vytvorený od septembra)
- pomenovať obrázok a kliknúť na tlačítko ULOŽIŤ.
Následne sme si všetky uložené obrázky ešte raz podrobne preštudovali a zistili sme, že sú veľmi podobné. Dozvedeli sme sa totiž, že častokrát záleží od toho, ako sú stopy umiestnené, aby bolo možné s istotou určiť, aké zviera ich tam zanechalo. Keďže sme si našimi zisteniami neboli úplne istí, poprosili sme o pomoc dvoch skúsených poľovníkov:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Raz darmo - roky skúseností, študovania života a správania zvierat či hodiny strávené na postriežke žiadny internetový vyhľadávač nemôže nahradiť. Sme radi, že sme sa niečo nové naučili. Doteraz sme ani len netušili, koľko lesných zvierat sa pohybuje v blízkosti našej školy. Možno sa nám ich podarí niekedy uvidieť aj na vlastné oči.


Komu patria?

Po odstránení zvyškov pôdy z našich sádrových odliatkov sme získali verné kópie zvieracích kopýtok či tlapiek. Teraz musíme už len určiť, ktoré zvieratá ich tam zanechali. Zobrali sme si na pomoc encyklopédie aj internetové stránky, ale radi by sme si overili, či sme dospeli k správnym zisteniam. Skúste nám pomôcť. Vo fotogalérii je 13 najzreteľnejších odtlačkov zvieracích stôp. Viete, komu patria?

Stopy zvierat

Dnes sme sa všetci premenili na malých detektívov. Vybavení lupami a materiálom na zaisťovanie stôp sme sa vybrali na neďaleké pole. Tam sme totiž prednedávnom spozorovali  v blízkosti osamelej skupinky líp a gaštanov množstvo zvieracích stôp. Úlohou dnešnej „výpravy“ bolo niektoré z nich zaistiť a určiť, ktoré zvieratá ich tam zanechali.

Postup bol veľmi jednoduchý. Každá dvojica mala lokalizovať aspoň jednu stopu, ktorú po nedávnom výdatnom daždi, zanechalo v mäkkom blate niektoré z lesných zvierat. V tomto období sa nielen končí ruja srnčej zveri, ale aj dozrievajú gaštany, ktoré im určite veľmi chutia. Takže ich pohyb v okolí týchto stromov je o niečo častejší ako inokedy.

Po podrobnom preskúmaní okolia si každý vybral jednu stopu, ktorá sa mu zdala najzreteľnejšia. Po odstránení drobných nečistôt sme si rozrobili práškovú sadru s vodou a vzniknutú hmotu naliali do stredu stopy.

 

   

  

  

  

  

  

 

Kým sme čakali na stuhnutie sadrového odliatku, venovali sme sa hľadaniu drobného hmyzu, ktorý žije v blízkosti stromov. Vďaka profesionálnemu vybaveniu sa nám podarilo nájsť celú kolóniu červeno-čiernych chrobákov, ktoré sa ukrývali v hlbších ryhách kôry alebo na kmeni tesne nad zemou. Ochotne nám zapózovali pred objektívom, dokonca im nevadilo ani zvedavé obzeranie pod lupou. Pomocou vzniknutých fotografií sme si mohli dodatočne vyhľadať, o aký hmyz presne ide. Dozvedeli  sme sa, že pre červené sfarbenie ich ľudia volajú ľudovo „električky“, ale ich odborný názov znie cifruša bezkrídla. Býva signálom toho, že strom (veľmi obľubuje lipu) má problémy napr. s napadnutím nejakou hubou a to spôsobuje vytekanie miazgy, ktorú vyhľadáva. Vyskytuje sa na tých miestach stromu, kde je poškodená kôra Sama cifruša však kôru stromov nepoškodzuje. Na jeseň sa sústreďuje tento hmyz do obrovských kolónií na slnečnej strane kmeňa a tam zvykne aj zimovať.

 

   

  

  

  

  

 

Záverečnou fázou celej našej pátracej akcie bude opatrné odstránenie zvyškov pôdy z odliatku a jeho jemné dočistenie. Teraz nám už zostáva len určiť, ktoré zvieratá ich tam zanechali.

 

Záhadný deník

Možná byste ani nevěřili, co se dá najít v lesíku na Strážské hůrce!
Dnes nás čekaly naplánované úkoly z družinového stromového bádání: vybrat "naše" stromy na pozorování, vyfotit je, splnit úkoly v lese...
Soustředěná činnost v lesíku, zrovna jsme zkoumali nory, byla ale přerušena nálezem podivného, na první pohled starého, v ošuntělém igelitu zabaleného jakéhosi sešitu a záhadné plechovky.
„Tak a co s tím? Můžeme to rozbalit? Není to nebezpečné? Co v tom je? Přečteme si ten deník?" vzrušeně řešily děti jedno přes druhé. Tak jsme se mimo jiné dozvěděli, že kdysi se v tomto lese pohyboval tajemný agent „H" se svým šéfem „Š" a prozkoumávali okolí stejně tak jako dnes my.

Deník s plechovkou jsme uložili do školního trezoru. Deník nakopírujeme a děti se nemohou dočkat, jak se bude vše dále vyvíjet. Budeme dál tedy nad ním bádat a informovat i ostatní.

Děti nález tajuplného deníku a plechovky tak zaujal, že nechtěly jít z družiny domů. A nakonec se našel i ztracený klíč. "To je tedy dneska ale DEN!", zakončil svůj loudavý odchod jeden z nálezců!

Showing 15 results.